familyhistMotto: „Ak chceš začat rozplietať „uzly“ a problémy, ktoré ti pripravil život, začni u svojich predkov!“
Rodina formuje osobnosť človeka, o tom niet pochýb. Predovšetkým tzv. „funkčná rodina“ a hlavne naši rodičia! Dokonca aj v čase, keď nie sú prítomní. K ľuďom, ktorí nepoznali rodičovskú lásku a náklannosť sa život nezachoval fér. A zbaviť sa pocit strachu a ohrozenia z vlastných rodičov je iste nadľudský výkon!
V roku 1967 rozbehol istý Robert Hoffman víkendové kurzy pre ľudí, ktorí cítili potrebu si to so svojimi rodičmi – či už vlastnými alebo tými náhradnými – ešte viac „vyjasniť a vyrozprávať“. Takáto forma „mentálneho zúčtovania“ sa však už konala iba v terapeutickej skupine, to zn. bez fyzickej prítomnosti rodičov samotných.
Kurzy sa stali populárnymi a Bob Hoffman, hoci sám nemal humanitné akademické vzdelanie, sa spojil s odborníkmi, ktorí ho mali. – S Ch. Ingrancim či C. Naranjom, psychiatrom z Harwardu – aby tak svojmu snaženiu dodali aj píslušné teoretické zázemie. V druhej polovici 70. rokov 20. storočia vznikli 2 tituly, kde boli zhrnuté skúsenosti jeho (a ich) snaženia v tejto oblasti (Getting Divorced from Mom and Dad, 1976 a No One Is to Blame, 1979) a postupom času vzniklo aj akési medzinárodné vzdelávacie schéma, ktoré funguje v súčasnej dobe pod názvom quadrinity process. V podstate pritom ide o abreaktívnu metódu, pri ktorej sa účastnníci takého kurzu či tzv. „procesu“ – aktuálne trvajúceho obvykle celý 1 týždeň – pokúšajú objaviť v sebe zbytky negatívnych pocitov k svojim rodičom, tieto vyniesť na svetlo a tak sa ich (definitívne) zbaviť. Jeden by tak mohol tvrdiť, že takýto kurz je vlastne akási „práčka“ negatívnych pocitov voči svojím rodičom či iným osobám s takýmto statusom. A neverili by ste, koľko negatívnych pocitov z detstva je ukrytých v duši (každého!) dospelého človeka. Zažil som to sám v roku 2008 a verte bola to prinajmenšom zaujímavá skúsenosť…
V roku 2023 som rozbehol budovanie kroniky našej rodiny. K tomuto kroku ma doviedli viaceré okolnosti, pri ktorých sa zastavím niekedy v budúcnosti. Našťastie mám k dispozícii celý rad fotografií svojich predkov, takže sa mi túto kroniku darí celkom utešene rozširovať na webových stránkách www.family-history-pfoto.net.
Doplniť rodinné fotografie videozáznamom, na ktorých by som sa pokúsil zachytiť aj spomienky žijúcich súčasníkov a pamätníkov na osoby a udalosti z minulých časov mi pripadal celkom logický a rozumný nápad. Ale už po niekoľkých decentných odmietnutiach zo strany príbuzných som si uvedomil, že som tu možno narazil na bariéru, ktorá by mohla byť podobná tomu o čom je celý tzv. „Hoffmanov proces“.
Začal som teda pátrať a objavil som video, ktoré som vtedy (2008) natočil s niektorými účastníkmi a lektormi nášho kurzu. Príjemným prekvapením potom bolo, že jeden z lektorov je stále v tejto oblasti činný a tak sa s ním práve pokúšam naviazať kontakt …
Ďalším prekvapením, už menej príjemným, je pre mňa možno skutočnosť, že hoci kurzy tohoto druhu už prebiehajú údajne v 14 krajinách celého sveta, na Slovensku a ani v ČR som na žiaden (zatiaľ) nenarazil. Ak by ste chceli túto okolnosť zmeniť a dozvedieť sa o takomto „procese“ viac, ozvite sa a dajte o sebe vedieť.
Rodinné album a rodinná kronika …
Rodinné album – to sú predovšetkým fotografie príp. doplnené textom. Každá dobrá kronika obsahuje v súčasnej dobe už nieken texty a fotky, ale aj videá! Príslušníci tzv. prírodných národov sa údajne nechceli fotografovať, lebo sa báli, že by takto mohli stratiť svoju dušu. Účinkovanie a výpovede pred video-kamerou narážajú aj dnes na neochotu a neochotu. Ale už ani tak nejde o obavu zo „straty duše“, ako viac o strach z toho, že „byť videný/á = byť súdený/á“. A k tomu sa v posledných rokoch pridala aj obava z tzv. falošných profilov a straty identity. Negatívnych skúsenosti tohto druhu pribudlo a stále pribúda dnes ako „húb po daždi“. Ale napriek tomu všetkému sa každá kronika – a ani tá rodinná – dnes naozaj neobíde bez videozáznamu. Takže „Babo raď!“
Zrejme existujú v ľuďoch rozdiely v ochote rozprávať o zážitkoch a členoch ich rodiny. Osobne sa mi zdá, že by absolventi „procesu“ mohli byť na rozhovor pred kamerou pripravenejší a „odvážnejší“. Ale v každom prípade je dobré o „tom hovoriť“ – či už pred kamerou, alebo bez nej!
Naše otázky by Vám mohli byť nápomocné pri vstupe do tejto – pre Vás zatiaľ možno neprebádanej – oblasti. Odpovedať na tieto otázky môžete aj písomne, mimo audio či videozáznam a zverejnenie vašich odpovedí vôbec nie je podmienkou našej spolupráce, ktorá môže byť chápaná ako istý predstupeň či prípravka na vstup do (kvadrinity) procesu samotného.
Ale zo zreteľa pritom prosím nespúšťajte ani význam a užitočnosť rodinného albumu a rodinnej kroniky. Tie totiž, ako sa ukazuje, môžu byť významným žovotným kompasom nielen pre Vás, ale aj pre ostatných členov Vašej rodiny a hlavne pre Vašich potomkov! A ak máte o túto tématiku a či o tzv. (Hofmannov) proces hlbší záujem, staňte sa členom našej pracovnej skupiny, príp. nám dajte vedieť na niektorú z našich kontaktných adries či na tel. č. +421 949292782.
