Alžbeta Lehotská rod. Lásikova – naša stará mama

Naša stará mama z maminej strany – Alžbeta Lehotská rod. Lásiková – bola statnou ženou pevného zdravia a vzpriamenej postavy.

Aj to bolo zrejme dedičstvom po jej otcovi – Jurajovi Lásikovi zo Slovenského Komlóša. Ten – vtedy už v požehnanom veku 98 rokov – nešťastne skonal krátko potom, ako spadol zo schodov na povalu aj s košiarom kukurice vo svojom dome, kde vtedy ešte, napriek svojmu veku, dokázal hospodáriť.

A podobne tragický koniec postihol aj našu starú mamu. Vo veku 82 rokov sa jej podvrtla noha a na dvore rod. domu v Matúškove spadla. Nešťastne si zlomila krčok stehennej kosti a zaľahla. Dnes by si s takou udalosťou možno doktori poradili, ale vtedy nie. Zomrela, ak si to dobre pamätám, po niekoľkých týždňoch strávených v bolestiach doma na lôžku. Ale všetky jej deti sa jej toto trápenie snažili uľahčiť. Aj tým, že ju ošetrovali a dňom i nocou sa striedali pri jej lôžku. Dokonca prišli z Maďarska aj jej synovia – Matej a Ondrej. Tí sa však po niekoľkých dňoch museli vrátiť do Maďarska, jej skonu sa nedočkali a vrátili sa až na jej pohreb, ktorý bol v lete roku 1971.

Na začiatku bola fotografia, ktorá vznikla – ešte pred presídlením starej mamy – a časti jej rodiny – z Maďarska do ČSR v roku 1947 …

Vyzeralo to tak, že sa celá rodina nechala spoločne vyfotografovať tesne pred tzv. presídlením z Maďarska do vtedajšej ČSR (Medzivládna Dohoda o výmene obyvateľstva …z roku 1946) niekedy v druhej polovici roku 1947. Jedna časť rodiny – osoby, ktoré sú po ľavej ruke Alžbety Lehotskej – sa totiž rozhodla presídliť za hranice, zatiaľ čo tá druhá časť rodiny – dievčatko a manželské dvojice vpravo – chcela zostať v Maďarsku. V Maďarsku zostal aj vnúčik Ondrík, ktorého drží jeho stará mama Alžbeta Lehotská v náručí. Ona sama sa však s tromi ďalšími zo svojich piatich detí a ich rodinami, presídlila do obce Matúškovo na Juhozápadnom Slovensku, kde im bol pridelený dom a nemovitý majetok v hodnote, ktorú zanechali v Maďarsku.

Až pri mojej návšteve v auguste 2023 som objavil pôvodnú fotografiu, na ktorej chýba najstarší syn Matej, ktorý – ak si pozorne prezriete hornú fotografiu – bol na hornú fotku pridaný dodatočne.

Aj text pozdravu, ktorý je napísaný na zadnej strane tejto fotografie je – okrem iného – dôkazom toho, že Matej na tej prvej fotke nebol a že tam bol pridaný dodatočne. A ak bol pozdrav odoslaný a zajatý Matej ho dostal, precestovala táto fotografia kus sveta, kým sa dostala na Komlóš, odkiaľ bola predtým odoslaná.

Tieto webové stránky venujeme ľudom z tejto fotografie, ale aj ich potomkom. A všetkým ostatným, ktorí/é budú ochotní/é na tomto snažení participovať. – Využiť moc a silu fotografií pri odhaľovaní toho, čo nám doteraz bolo skryté v poznávaní toho, čo nás formovalo a čo sme si doteraz možno neuvedomovali. Pokračovať v tom, čo už započali naši predkovia a čo by sa mohlo podariť dokončiť našim potomkom…

A toto snaženie dokonca svojím spôsobom aj rozvíjať a podporovať… (Pavel Beňo, leto 2023)

Rodiny a ľudia z tejto fotografie:

Ondrej Lehocký (Andras Lehoczki) s manželkou Máriou rod. Machanovou, rodičia malého chlapca Ondreja – na fotografii celkom vľavo z nášho pohľadu – zostali v Maďarsku a za svojho života mali ešte ďalšie deti, z ktorých 2 synovia – Štefan a Michal (Istvan Lehoczki a Mihaly Lehoczki) sa dožili dospelého veku a založili vlastné rodiny.

Matej Lehocký (Lehoczki) a jeho manželka Anna rod. Pipíšová (Pipís)- druhá dvojica zľava – zostali v Maďarsku. Byvali v obci Tótkomlós a mali jednu dcéru Anku. (Staršie dievčatko z prosterdného radu – z pohľadu diváka na fotografiu vľavo).

Štefan Lehocký, najmladší syn Alžbety Lehockej rod. Lásikovej – na fotografii v hornom rade uprostred. Ako slobodný sa presídlil do Matúškova/SK, kde sa oženil a založil vlastnú rodinu.

Alžbeta (Betka) Beňová – vnučka Alžbety Beňovej rod. Lehockej, na fotografii mladšie dievčatko v prostrednom rade vpravo. Spolu s rodičmi sa presťahovala v roku 1947 do Matúškova.

Pavel Beňo s manželkou Alžbetou, rodenou Lehockou, rodičia Betky sa presídlili v novembri 1947 do Matúškova/SK.

Pavel Lehotský s manželkou Alžbetou rod. Karkušovou – na fotografii z pohľadu diváka celkom vpravo. Spolu s manželkou, matkou, bratom Štefanom a sestrou vydatou za Pavla Beňa bývali po presídlení až do svojej smrti v Matúškove.

Moja mama, Alžbeta Beňová rod. Lehotská sa vtedy rozhodla – po dlhom odlúčení, ktoré nasledovalo po presídlení – vycestovať zo´Matúškova/SK Slovenska do Tótkomlósu/HU za svojím starým otcom a bratmi, ktorí sa na Slovensko v roku 1947 nepresídlili a zostali žiť v Maďarsku.

Malý Ondrík Lehotský, ktorého naša stará mama (Alžbeta Lehotská rod. Lásiková) drží na úvodnej fotke tejto stránky v náručí, medzitým vyrástol na desaťročného chlapca (druhý zprava v prvom rade z pohľadu diváka). Medzi ním a ďalším a o niečo mladším pravnukom Pavlom Beňom sedí náš – v tej dobe už skoro storočný – Apovka Lásik, otec našej starej mamy Alžbety Lehotskej, rodenej Lásikovej, ktorá v tej dobe už žije v Matúškove/SK a na tejto fotke chýba. Chýbajú tam z tejto príčiny aj Pavel a Štefan Lehocký, Betka Beňová a Pavol Beňo. Inak tam však nájdete všetkých postavy z úvodnej fotky – Matej a Anna Lehoczki, Ondrej a Mária Lehoczki, Anka Lehoczki …

Žófia … sestra našej starej mamy …

Náš pradedko Juraj Lásik – ako som už zmienil – sa dožil požehnaného veku 98 rokov v obdivuhodnej telesnej i duševnej kondícii. Nebyť toho nešťastného pádu zo schodov na povalu, zrejme by sa bol dožil aj tej zázračnej stovky a na Komlóši sa povrávalo, že to bude prvý obyvateľ tejto obce, ktorému sa to podarí. Ale nestalo sa, bohužiaľ… Apovka Lásik mal údajne 9 detí s 3 partneriek (manželiek?). Mladšou sestrou našej starej mamy bola Žófia, ktorá sa v roku 1920 vydala za Pavla Moťovského. …

Ďalšími príbuznými zo strany manžela našej starej mamy, bol jeho brat a jeho žena Tú sme v rodine nazývali „Kozáčka“ a na fotografii zo svadby ich dcéry Alžbety, kde sedia ako „svadobná mať a svadobný otec“ popravej ruke nevesty ( v okularoch). Na „Kozáčkinho“ muža sa už nepamätám, zato sa však veľmi dobre pamätám na tú noc, keď som – pri našej prvej ceste na Komlóš – spal v ich dome a hostiteľka – v noci, so sviečkou v ruke – párala po príčine môjho nočného“nepokoja“ …

Komloušania boli evanjelici a žili dlhé roky v pomerne uzavretom spoločenstve. Takže manželstvo s „maďarom“ – ako tomu bolo v tomto prípade – alobo dokonca s katolíkom či katolíčkou bolo do istej doby dosť veľkou udalosťou. Ale pokiaľ si dobre spomínam v manžlstve Erky a Deža Róžovcov s tým problém nemali. ..

Ďalšou príbuznou zo strany starého otca Jána Lehockého bola jeho sestra Anna, ktorá sa vydala za Pavla Domanovského. Túto fotografiu mi poslala jej vnučka Andrea iba pred nedávnom – je tam Anna Domanovská so svojou dcérou Zuzanou – a sľúbila poslať aj ďajšie.

Naša stará mama mala dvoch Manželov …

Tým prvým bol Matej Lehotský, ktorý podľa matriky zomrel – podľa zápisu v matrike – ešte v roku 1910, niekoľko mesiacov predtým. ako sa narodilo jeho prvé dieťa – syn Matej…

Trochu zmätočne pôsobí jeho fotka vo vojenskej rovnošate a preto sa v rodine možno dlho tradovalo, že zomrel v 1. svetovej vojne.

Kto je autorom alebo aspoň iniciátorom fotomontáží, na ktorých je naše stará mama spoločne s prvým mužom Matejom Lehockým (hore) a tiež so svojím druhým manželom Jánom Lehockým (dole) nevieme. Vieme však, že Ján Lehocký bol bratom Mateja a že sa s ňou oženil potom, čo zostala sama s Matejovým synčekom – malým Mackom. Podla matriky sa tak stalo v roku 1914.

Ako a z čoho naši starí rodičia žili zatiaľ nevieme. Ich dcéra Alžbeta, moja mama, však občas rozprávala o tom, že jej starý otec si „z vojny“ doniesol nemoc (maláriu?) z ktorej ho čato „sekala zimnica“. Z dátumu na týchto svadobných pozvaniach však vidíme, že v novembri 1946 bola naše stará mama už vdovou, zatiaľčo pri svadbe jej najstršieho syna Mateja (svadobné pozvanie vľavo) tomu tak ešte nebolo. Podľa zápisu v matrike zomrel Ján Lehocný dňa 21.októbra 1939.

Okrem fotografie rodiny pred presídlením, boli všetky ostatné fotky našej starej mamy, ktoré máme zatiaľ k dispozícii zhotovené už na Slovensku…