Beňo Ján st. s rodinou

Môj prastrýko Ján Beňo bol bezosporu a prinajmenšom veľnmi zaujímavý človek. Študoval na gymnáziu v Sarvaši, kde bol údajne dokonca spolužiakom M.R. Štefánika. Na Slovensku sa stal aj farmaceutom a okolo roku 1905 vycestoval do USA. Tam si dokonca nechal patentovať vynález, za ktorú mu prináležala odmena 40.000 amerických dolárov. Ale o tú ho údajne mal niekto nekalým spôsobom pripraviť a ešte pred 1.svet. vojnou sa vrátil do svojho rodiska.

V maďarskom texte sa píše o jeho pôsobení v družstve guľometčíkov v Szegede ako aj o jeho pobyte v zajatí v roku 1915 v Leskovaci.

V medzivojnovom období pôsobil ako učiteľ v Slovenskom Komlóši.

… učiteľ so svojou triedou v Slovenskom Komlóši

Báči Jano, pán učiteľ – starší ale zachovalý pán

Ilona a báči Jano – asi nie veľmi súrodý pár (vekový rozdiel 19 rokov)

Malý Janko bol v nejakej fotografickej (lokálnej?) súťaži vybraný ako „najkrajšie dieťa roka“ … Ale ani táto okolnosť nezabránila tomu, že Iľa svoje dieťa a manžela Jána Beňa opustila, takže sa otec musel o svojho malého synčeka postarať sám. O tom prečo a ako sa to stalo sa už asi nedozvieme. Ani o tom, čo sa všetko udialo do doby, kým sa Janko, ktorého sme volali Janči, sám oženil a usadil sa v Matúškove. Krátko po presídlení z Maďarska Jančiho otec Ján Beňo zomrel a Janči žil v rodine svojho strýka Ondreja Beňa v Galante, ktorý vystrojil aj jeho svadbu so Zuzkou rod. Lehotskou.

Janči (stojí ako druhý vľavo! na fotke s rodinou Ondreja Beňa

Svadba Jána Beňa a Zuzany rod. Lehotskej

Iba pred nedávnom (06/23) som sa od svojej sesternice dozvedel o obraze, ktorý namaľoval môj prastýc Ján Beňo. Obraz sa mi nakoniec podarilo objaviť, ale vypátrať viac – kdy bol namaľovaný, prečo a aký je jeho názov, to už asi zostane tajomstvom… Je však pravdepodobné, že ide o reakciu „pána učiteľa“ na rozchod z jeho mladou ženou …

Toto dielo ma uchvátilo svojou tajomnou krásou a možno aj posolstvom a majstrovstvom jeho autora. Kde sa to v ňom všetko vzalo, to netuším, lebo nikdy a nikto z rodiny sa nezmienil, že by „báči Jano“ mal vzdelanie či skony k maľovaniu. A ani to, že by existoval akýkoľvek jeho ďalší obraz či kresba som nikdy nepočul…

O ďalšom osude Jančiho matky, potom čo odišla od svojej rodiny, toho veľa neviem. Ale viem, že sa – myslím, že niekedy okolo roku 1965? – so svojím synom zkontaktovala a chvíľu potom pobývala v jeho domácnosti v Matúškove, kde je aj pochovaná v neoznačenom hrobe, ako si údajne sama priala.