Gažová Zlatica rod. Lehotská

Chcela by som splniť sen môjmu bratrancovi Štefanovi – zo Slovenského Komlóša v Maďarsku a venovať mu veľké vianočné – RODINNÉ STRETNUTIE. VIANOČNÝ VEČIEROK – potomkov našej starej mamy Alžbety narodenej v roku 1888.

Urobiť také krásne VIANOČNÉ PÁRTY, kde by sa celá rodina stretla, aj tí čo sa nepoznajú a ešte sa nikdy nestretli.

Potomkovia tejto obyčajnej slovenskej ženy žijú dnes v 5 štátoch Európy.

Štefan je synom Ondreja /na fotografii vľavo/ a ja som dcéra Pavla /na fotografii úplne vpravo/

Na fotografii z roku 1947: Stará mama Alžbeta sedí uprostred s vnúčatkom v náručí.

zľava jej synovia: Ondrej, Matej, Štefan, zaťko / pred ním sedí dcéra Alžbeta, a úplne vpravo syn Pavol

PRÍBEH:

Chcela by som splniť sen môjho bratranca zo Slovenského Komlóša – Štefana. Pozvať ho na rodinný VIANOČNÝ VEČIEROK na Slovensko – kde by sa stretli všetci potomkovia našej starej mamy Alžbety žijúci:

• v Maďarsku /zo Slovenského Komlóšu, Orošházy, Budapešti/ – potomkovia jej syna Ondreja, keďže mal 3 synov – je to celkovo cca 18 ľudí.
• v Nemecku /kde žije jedna z pravnučiek Ondreja s rodinou – 4 ľudia
• zo Slovenska potomkovia jej dcéry Alžbety a synov Pavla a Štefana, /z Matúškova, Dolných a Horných Salíb, Galanty, Trnavy, Bratislavy, Liptovského Mikuláša / cca 65 ľudí
• v Taliansku /Miláno/ vnučky po synovi Pavlovi – 2 ľudia
• v Čechách /Praha/ rodina po dcére Alžbete – 6 ľudí

Veď zvlášť na Vianoce sa rodiny stretávajú viac ako inokedy. Nech je každý z nás kdekoľvek, na vianoce ho to ťahá do rodného kraja, domov, medzi svojich. Zvlášť medzi dolnozemskými Slovákmi sú silné rodinné putá.

Príbeh našej starej mamy Alžbety:

Narodila v roku 1888 na Dolnej zemi, na Slovenskom Komlóši v dnešnom Maďarsku. Uplynulo odvtedy 130 rokov.

Aký mala táto obyčajná žena osud, čo všetko prežila a kam sa dostali jej potomkovia? To je už náš veľký rodinný, priam Európsky príbeh.

Zostala s jedným synom, keď vypukla 1. svetová vojna a ona ovdovela. Vzápätí sa vydala za manželovho mladšieho brata a porodila mu ďalšie 4 deti. /dcéru a troch synov./

Po 1. svetovej vojne a po prijatí TRIANONU zostala celá enkláva Slovákov v rodnom kraji, ale na území cudzieho štátu.

Nasledovala 2. svetová vojna, ktorú našťastie všetci rodinní príslušníci prežili. Ale prišla výmena obyvateľstva, tak sa rodina rozdelila. 2 starší synovia Matej a Ondrej, sa po útrapách v Ruskom zajatí sa rozhodli zostať v Maďarsku. Stará mama s dcérou a so synmi Pavlom a Štefanom sa presťahovali na Slovensko.

Svoju starú mamu si z detstva pamätám ako veľmi láskavú. Zo spodného vrecka širokej sukne vyťahovala pre nás, najmenšie vnúčatá suché kôrky – odkrojky – doma pečeného chleba a v jej izbe zo staromódneho kredenca vyťahovala pre nás – vzácne nugátové kocky. A robila pátrikové /korálkové vrucúška, ktoré vždy niektorej z vnučiek darovala. Zomrela keď som mala 10 rokov a dodnes na ňu s láskou spomínam.

To, že rodina sa „roztrhala“ dodnes berieme veľmi emotívne. Udržujeme kontakty s našimi bratrancami v Maďarsku, ale už nie sú také časté ako v minulosti a nie so všetkými rovnako…

Stará mama, ani naši rodičia už nie sú medzi nami. Zostala celá generácia vnúčat, ktoré si starú mamu pamätajú, ale majú svoje rodiny a sú roztrúsení v 5 štátoch Európy.

Chcela by som mu venovať veľké vianočné – RODINNÉ STRETNUTIE – pre všetkých potomkov starej mamy Alžbety.

Urobiť také krásne VIANOČNÉ PÁRTY, kde by sa celá rodina stretla, aj tí čo sa nepoznajú a ešte sa nikdy nestretli.

To by bolo SKVELÉ.

To by som si priala, aby naše stretnutie mohla z neba vidieť aj naša stará mama Alžbeta.

Želám Vám všetkým krásne, pokojné a milostiplné Vianoce.

Zlatica Gažová /Lehotská/, Horné Saliby