Chcela by som splniť sen môjmu bratrancovi Štefanovi – zo Slovenského Komlóša v Maďarsku a venovať mu veľké vianočné – RODINNÉ STRETNUTIE. VIANOČNÝ VEČIEROK – potomkov našej starej mamy Alžbety narodenej v roku 1888.
Urobiť také krásne VIANOČNÉ PÁRTY, kde by sa celá rodina stretla, aj tí čo sa nepoznajú a ešte sa nikdy nestretli.
Potomkovia tejto obyčajnej slovenskej ženy žijú dnes v 5 štátoch Európy.
Štefan je synom Ondreja /na fotografii vľavo/ a ja som dcéra Pavla /na fotografii úplne vpravo/
Na fotografii z roku 1947: Stará mama Alžbeta sedí uprostred s vnúčatkom v náručí.
zľava jej synovia: Ondrej, Matej, Štefan, zaťko / pred ním sedí dcéra Alžbeta, a úplne vpravo syn Pavol
PRÍBEH:
Chcela by som splniť sen môjho bratranca zo Slovenského Komlóša – Štefana. Pozvať ho na rodinný VIANOČNÝ VEČIEROK na Slovensko – kde by sa stretli všetci potomkovia našej starej mamy Alžbety žijúci:
- v Maďarsku /zo Slovenského Komlóšu, Orošházy, Budapešti/ – potomkovia jej syna Ondreja, keďže mal 3 synov – je to celkovo cca 18 ľudí.
- v Nemecku /kde žije jedna z pravnučiek Ondreja s rodinou – 4 ľudia
- zo Slovenska potomkovia jej dcéry Alžbety a synov Pavla a Štefana, /z Matúškova, Dolných a Horných Salíb, Galanty, Trnavy, Bratislavy, Liptovského Mikuláša / cca 65 ľudí
- v Taliansku /Miláno/ vnučky po synovi Pavlovi – 2 ľudia
- v Čechách /Praha/ rodina po dcére Alžbete – 6 ľudí
Veď zvlášť na Vianoce sa rodiny stretávajú viac ako inokedy. Nech je každý z nás kdekoľvek, na vianoce ho to ťahá do rodného kraja, domov, medzi svojich. Zvlášť medzi dolnozemskými Slovákmi sú silné rodinné putá.
Príbeh našej starej mamy Alžbety:
Narodila v roku 1888 na Dolnej zemi, na Slovenskom Komlóši v dnešnom Maďarsku. Uplynulo odvtedy 130 rokov.
Aký mala táto obyčajná žena osud, čo všetko prežila a kam sa dostali jej potomkovia? To je už náš veľký rodinný, priam Európsky príbeh.
Zostala s jedným synom, keď vypukla 1. svetová vojna a ona ovdovela. Vzápätí sa vydala za manželovho mladšieho brata a porodila mu ďalšie 4 deti. /dcéru a troch synov./
Po 1. svetovej vojne a po prijatí TRIANONU zostala celá enkláva Slovákov v rodnom kraji, ale na území cudzieho štátu.
Nasledovala 2. svetová vojna, ktorú našťastie všetci rodinní príslušníci prežili. Ale prišla výmena obyvateľstva, tak sa rodina rozdelila. 2 starší synovia Matej a Ondrej, sa po útrapách v Ruskom zajatí sa rozhodli zostať v Maďarsku. Stará mama s dcérou a so synmi Pavlom a Štefanom sa presťahovali na Slovensko.
Svoju starú mamu si z detstva pamätám ako veľmi láskavú. Zo spodného vrecka širokej sukne vyťahovala pre nás, najmenšie vnúčatá suché kôrky – odkrojky – doma pečeného chleba a v jej izbe zo staromódneho kredenca vyťahovala pre nás – vzácne nugátové kocky. A robila pátrikové /korálkové vrucúška, ktoré vždy niektorej z vnučiek darovala. Zomrela keď som mala 10 rokov a dodnes na ňu s láskou spomínam.
To, že rodina sa „roztrhala“ dodnes berieme veľmi emotívne. Udržujeme kontakty s našimi bratrancami v Maďarsku, ale už nie sú také časté ako v minulosti a nie so všetkými rovnako…
Stará mama, ani naši rodičia už nie sú medzi nami. Zostala celá generácia vnúčat, ktoré si starú mamu pamätajú, ale majú svoje rodiny a sú roztrúsení v 5 štátoch Európy.
Chcela by som mu venovať veľké vianočné – RODINNÉ STRETNUTIE – pre všetkých potomkov starej mamy Alžbety.
Urobiť také krásne VIANOČNÉ PÁRTY, kde by sa celá rodina stretla, aj tí čo sa nepoznajú a ešte sa nikdy nestretli.
To by bolo SKVELÉ.
To by som si priala, aby naše stretnutie mohla z neba vidieť aj naša stará mama Alžbeta.
Želám Vám všetkým krásne, pokojné a milostiplné Vianoce.
Zlatica Gažová /Lehotská/, Horné Saliby
[…] Zlatica Gažová rod.Lehotská […]
et dolor omnis enim enim est enim vitae officiis et. nesciunt enim quia fuga dolores et nesciunt adipisci voluptatem sit sed. consequatur porro ad fugit temporibus est voluptas molestias. dolores cupi
et veritatis necessitatibus dolore aspernatur est enim similique tempore voluptatem voluptas adipisci officiis. sit quas quibusdam nam aut rerum occaecati exercitationem non consequatur cum nisi reici